Život Prešova
online
online
Martin Kvetko bol významným slovenským povojnovým politikom
03.06.2015 Bratislava
Bratislava 3. júna (TASR) - MVDr. Martin Kvetko bol popredným predstaviteľom slovenskej demokratickej politiky, povojnovým poslancom Dočasného Národného zhromaždenia (NZ) ČSR za Demokratickú stranu (DS). Po roku 1948 odišiel do exilu, v roku 1989 sa vrátil na Slovensko a stal sa predsedom obnovenej DS. Za 41 rokov, ktoré prežil v exile nikdy nepožiadal o žiadne štátne občianstvo. Patril medzi tých, ktorým boli blízke záujmy Slovenska a slovenského národa. Vážil si ľudskú slobodu a v neľahkých podmienkach ju dokázal brániť. V stredu 3. júna uplynie 20 rokov od jeho úmrtia.
Martin Kvetko sa narodil 9. septembra 1912 v Muránskej Dlhej Lúke (kedysi okres Rožňava, dnes Revúca) v roľníckej evanjelickej rodine. Vyštudoval zverolekárstvo na Vysokej škole veterinárnej v Brne (1936). Na škole zostal pracovať ako asistent. Po návrate na Slovensko v roku 1939 sa stal zverolekárom v Štátnom žrebčinci v Topoľčiankach. Bol členom predvojnovej Slovenskej národnej strany (SNR, 1938-1944). Po jej zaniknutí, v septembri 1944 spoluzakladal Demokratickú stranu ako politické zoskupenie nesocialistického slovenského odboja (do roku 1948 bol jej členom a funkcionárom). Bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania (SNP), stal sa členom povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR) za občiansky blok. V apríli 1945 sa v Košiciach zúčastnil na vyhlásení Košického vládneho programu.
V rokoch 1945-1947 pôsobil Kvetko ako povereník SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu, 1947-1948 povereník SNR pre výživu, zároveň bol poslancom Dočasného NZ ČSR (1945-1946). Po voľbách 1946 kedy DS získala 62,5 percent hlasov a stala sa najsilnejšou stranou na Slovensku sa Martin Kvetko stal opäť poslancom NZ ČSR. Ako profesionálny politik obhajoval demokratické práva a slobody v mocenskopolitických zápasoch v tomto období. Aktívne vystupoval v štátoprávnych dohodách, ktoré upravovali v rokoch 1945-1947 postavenie Slovenska v československom štáte, ako aj postavenie, či vzťah slovenských národných orgánov k ústrednej vláde a prezidentovi.
Po nástupe komunizmu vo februári 1948 väčšina popredných predstaviteľov DS emigrovala. Do roku 1950 pôsobil Kvetko v Londýne (Británia), spoluzakladal Radu slobodného Československa ako orgán protikomunistického zahraničného odboja (1949, podpredseda). V rokoch 1951-1960 žil v Mníchove (Nemecko). Bol spoluriaditeľom Československého oddelenia rozhlasu Slobodná Európa (1954-1960) a jej redaktorom. V rokoch 1960-1989 žil v Spojených štátoch amerických (USA). Spolu s bývalým predsedom DS J. Lettrichom, F. Hodžom a R. Fraštackým založil nový odbojový orgán Stálu konferenciu slovenských demokratických exulantov (december 1963, kanadské Toronto, neskôr prevzal jej vedenie). Tá odmietala koncepciu centralistického československého štátu, ale neorientovala sa ani na slovenský separatizmus. Od roku 1964 vydával časopis Naše snahy. Článkami v ňom reagoval na situáciu v Československu. Privítal reformný proces v roku 1968 a vznik federácie. Popri tom bol stálym redaktorom Slobodnej Európy v americkom New Yorku (používal pseudonym Dušan Lehotský). V roku 1976 sa zaslúžil o vydanie zborníka o SNP. Poukázal v ňom aj na možnosť slovenskej politickej samostatnosti v akomkoľvek štátnopolitickom usporiadaní v rámci Európy. Odmietal však slovenský separatistický exil, lebo ho spájal s tzv. Slovenským štátom z rokov 1939-1945, s ktorým takisto ako s komunistickým režimom, augustovou okupáciou z roku 1968 a následnou normalizačnou politikou Komunistickej strany Československa (KSČ) nesúhlasil.
Martin Kvetko sa v decembri 1989 vrátil na Slovensko a zapojil sa do aktívnej politiky. Bol pri znovuobnovení Demokratickej strany (december 1989), na krátke obdobie sa stal jej predsedom (január 1990), od septembra 1990 až do júna 1995 jej čestným predsedom.
MVDr. Martin Kvetko zomrel 3. júna 1995 v Bratislave. Za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu v roku 1991 prezident ČSFR Václav Havel udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka II. triedy. Je autorom knihy Dohody o štátoprávnom usporiadaní pomeru Čechov a Slovákov v oslobodenej vlasti (1991).
Martin Kvetko sa narodil 9. septembra 1912 v Muránskej Dlhej Lúke (kedysi okres Rožňava, dnes Revúca) v roľníckej evanjelickej rodine. Vyštudoval zverolekárstvo na Vysokej škole veterinárnej v Brne (1936). Na škole zostal pracovať ako asistent. Po návrate na Slovensko v roku 1939 sa stal zverolekárom v Štátnom žrebčinci v Topoľčiankach. Bol členom predvojnovej Slovenskej národnej strany (SNR, 1938-1944). Po jej zaniknutí, v septembri 1944 spoluzakladal Demokratickú stranu ako politické zoskupenie nesocialistického slovenského odboja (do roku 1948 bol jej členom a funkcionárom). Bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania (SNP), stal sa členom povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR) za občiansky blok. V apríli 1945 sa v Košiciach zúčastnil na vyhlásení Košického vládneho programu.
V rokoch 1945-1947 pôsobil Kvetko ako povereník SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu, 1947-1948 povereník SNR pre výživu, zároveň bol poslancom Dočasného NZ ČSR (1945-1946). Po voľbách 1946 kedy DS získala 62,5 percent hlasov a stala sa najsilnejšou stranou na Slovensku sa Martin Kvetko stal opäť poslancom NZ ČSR. Ako profesionálny politik obhajoval demokratické práva a slobody v mocenskopolitických zápasoch v tomto období. Aktívne vystupoval v štátoprávnych dohodách, ktoré upravovali v rokoch 1945-1947 postavenie Slovenska v československom štáte, ako aj postavenie, či vzťah slovenských národných orgánov k ústrednej vláde a prezidentovi.
Po nástupe komunizmu vo februári 1948 väčšina popredných predstaviteľov DS emigrovala. Do roku 1950 pôsobil Kvetko v Londýne (Británia), spoluzakladal Radu slobodného Československa ako orgán protikomunistického zahraničného odboja (1949, podpredseda). V rokoch 1951-1960 žil v Mníchove (Nemecko). Bol spoluriaditeľom Československého oddelenia rozhlasu Slobodná Európa (1954-1960) a jej redaktorom. V rokoch 1960-1989 žil v Spojených štátoch amerických (USA). Spolu s bývalým predsedom DS J. Lettrichom, F. Hodžom a R. Fraštackým založil nový odbojový orgán Stálu konferenciu slovenských demokratických exulantov (december 1963, kanadské Toronto, neskôr prevzal jej vedenie). Tá odmietala koncepciu centralistického československého štátu, ale neorientovala sa ani na slovenský separatizmus. Od roku 1964 vydával časopis Naše snahy. Článkami v ňom reagoval na situáciu v Československu. Privítal reformný proces v roku 1968 a vznik federácie. Popri tom bol stálym redaktorom Slobodnej Európy v americkom New Yorku (používal pseudonym Dušan Lehotský). V roku 1976 sa zaslúžil o vydanie zborníka o SNP. Poukázal v ňom aj na možnosť slovenskej politickej samostatnosti v akomkoľvek štátnopolitickom usporiadaní v rámci Európy. Odmietal však slovenský separatistický exil, lebo ho spájal s tzv. Slovenským štátom z rokov 1939-1945, s ktorým takisto ako s komunistickým režimom, augustovou okupáciou z roku 1968 a následnou normalizačnou politikou Komunistickej strany Československa (KSČ) nesúhlasil.
Martin Kvetko sa v decembri 1989 vrátil na Slovensko a zapojil sa do aktívnej politiky. Bol pri znovuobnovení Demokratickej strany (december 1989), na krátke obdobie sa stal jej predsedom (január 1990), od septembra 1990 až do júna 1995 jej čestným predsedom.
MVDr. Martin Kvetko zomrel 3. júna 1995 v Bratislave. Za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu v roku 1991 prezident ČSFR Václav Havel udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka II. triedy. Je autorom knihy Dohody o štátoprávnom usporiadaní pomeru Čechov a Slovákov v oslobodenej vlasti (1991).
0
www.ZIVOTPO.sk
